Leto roku tisíc deväťsto pätnásteho; druhé leto vojny, zvanej Veľká. Na francúzsko-belgickom pomedzí státisíce mladých mužov, Francúzov, Britov i Nemcov, deň čo deň na vlastnej koži spoznávajú biedu života v zákopoch a umieranie v „krajine nikoho"; okolo britských ostrovov krúžia nemecké ponorky ako hladní chrti. Dokonca aj I. a pomocou diel a guľometov sa predsa s Rakúskom-Uhorskom o panstve nad alpskými skalami... Dobrodruha Frantu Frantu vojna neláka, svoje si v tomto spore odbojoval dávno predtým, ako oficiálne vypukol, a rozhodne nemá v úmysle nechať sa zabiť pre nič za nič , len ako bezvýznamná figúrka v niečí hlúpej hre.Po odchode z Líbye mu zostalo dosť peňazí, aby mohol niekoľko mesiacov bezstarostne žiť, a zatiaľ nechce nič viac, než si - prvýkrát po mnohých rokoch - užívať dovolenku. Lenže je tým, kým je, a prítomnosť je vždy poznamenaná minulosťou, či už to tušíme, alebo nie.