Hovorím a čítam ukážky, bojím sa pritom, že ma zradí môj hlas, nalomený dojatím z tej nádhery... nezradil, naberám dych a mrknem do publika: a žasnem, že ľudia nežasnú, šalem, že nešiali nádherou tryskajúcich z tých z tých myšlienok, ktoré som síce nenapísala ja, ale sú nielen moje, ale aj všetkých tých mojich poslucháčov, lenže oni o tom ešte nevedia a ja sa snažím im to oznámiť... Zostávam však so svojim ne-svätcom nepočutá, iba sledovaná rôznymi očami, s tým istým výrazom kultúrneho záujmu...