Druhá básnická zbierka autora pozoruhodných Vodných mlynčekov (Weles 2003), za ktoré bol autor nominovaný na objav roku 2003 v prestížnej knižnej cene Magnesia Litera, výtvarne doplnená grafickými miniatúrami Františka Hubatky...
V týchto veršoch ticho povrzáva čas, ktorý sa počíta a vracia sa k nám so striedaním ročných období. Škovránok sa vznesie nad pole, vzplanú ohňa v júlovej noci, dozrejú šípky a deti postavia snehuliakov. Zaklape vlak, svetlo v okne sa rozsvieti. A básnik, ktorý býva v tom dome pri trati, pracuje po večeroch ako rezbár, ktorý v klátiku voňajúceho dreva nachádza s istotou tvar, ktorý potom koloruje farbami, ktoré zbadal na oblohe av krajine Jeseníkov, ktorých boľavým svetlom spolu s ním prechádzame. To však nie sú idylické obrázky zhmotňujúce snívanie o vidieku za písacím stolom pražského či brnenského bytu, v ktorých znie cinkot skla z kaviarne na rohu. Nie, tu môžeme všetko konkrétne nahmatať, skutočné špinavé blato sa lepí na topánky, skutočné páperie odlieta z topoľov, skutočný mráz zalieza pod kabát na poľnej ceste a dôverne známa smrť-susedka sa kŕmi hmlou pod smrekovcami za oknom. Ale je tu ešte láska...