Ďalší z radu vojensko-historických mystifikácií plzenského autora Jána Drnka „Druhý dych habsburskej monarchie“ sa zaoberá možnosťou zachovania Podunajskej monarchie po skončení svetovej vojny. Dej sa odohráva medzi jeseňou roku 1916, kedy umiera cisár František Jozef I. a na trón nastupuje priamo mysliaci vojak, presvedčený katolík (dnes cirkvou blahoslavený) Karol I. Kľúčovým bodom mystifikačnej zmeny sa stáva Karlovo rozhodnutie nechať sa v Prahe monarchiu z vojny čestným mierom a vykonať jej celkovú reformu na základe quadrilistického usporiadania štyroch štátnych celkov - Koruny svätováclavskej, Koruny svätoštepanskej, Juhoslavónskeho kráľovstva a zvyšných krajín na ríšskej rade zastúpených. Pražská korunovácia a prísľub urovnania spôsobí obrat vo verejnej mienke Čechov, oslabí zahraničnú akciu TG Masaryka a naruší vzťah medzi trónom a Nemcami. Karol je nútený opierať svoj plán stále viac o slovanské národy ríše, zatiaľ čo Česká národná rada sa musí čoraz viac spoliehať na činnosť legionárskych vojsk. Dej sa odohráva na všetkých bojiskách vojny. Čitateľ spolu s hrdinami príbehu putuje s vojenskými ešalonmi Sibíri, bojuje rozhodujúcu bitku na Piave, prechádza sa audienčnými sálami i súkromnými izbami Hofburgu. Opäť je tu majstrovsky spojená faktografická práca historika (hoci autor sa vyhlasuje za laika) s erudíciou románopisca, ktorá dáva deji spád, napätie a gradáciu. Ako u mnohých ďalších Drnkových mystifikácií môže čitateľ čítať knihu ako takmer vedeckú historickú prácu rovnako ako napínavý a literárne zovretý román.
Autor nezaprie svoje monarchistické presvedčenie a ešte dôslednejšie a neľútostnejšie než napríklad u Žab v mlieku pátra v ďalekej minulosti po príčinách našich súčasných problémov s demokraciou, ktoré vidí v nerešpektovaní práva a ústavnosti, v nedostatku vyšších ideí a spoločenských hodnôt, v ich nahradzovaní inertnou hodnotou peňazí , svojvoľnej moci a ateistickej viery.