Rozsiahla románová freska z valašského prostredia Duely rozpráva osudy niekoľkých generácií kopaničiarov, ktorých pamäť vlastne vytvára zázemie súčasnosti. Postihnutie nadväzností i premeny v myslení dedov, otcov a synov smeruje k hlavnej myšlienke diela, ktorou je kategorický zákon ľudskosti a mravnosti, individuálnej a spoločenskej zodpovednosti. Reálny súčasný aj historický dej sa nezriedka prelína s mytickou folklórnou obrazotvornosťou as kresbou jedinečnej horskej prírody moravsko-slovenského pomedzia. Všetko vo forme krátkych, často kontrastne prerývaných strihov, ktorých motívy sa niekedy prelínajú, inokedy vracajú či zas ironicky vyvracajú, aby nakoniec vytvorili harmonickú skladbu, štýlovo aj kompozične premyslenú a ucelenú. Prvý duel a Druhý duel sú však nielen osobitou výpoveďou – predkladajú vnímavému čitateľovi hneď celý rad vtieravých otázok týkajúcich sa vnútorného citového bohatstva človeka i stanovenie rebríčka hodnoty toho, čo je v živote skutočne dôležité.