V novej básnickej zbierke zostáva Petr Mikeš verný lakonickým, zovretým a výrečným gnómicky lyrickým útvarom a miniatúram, aké sa pravidelne objavovali v jeho predošlých básnických knihách Starý dom alebo Len slová. V nich aj v Dvojdomí sa rád uchyľuje ku klasickej forme haiku, ktorá je pre jeho tvorbu príznačná. Súbor lyrických zápiskov a poznámok má skutočne dvojdomý charakter. Obsahuje reflexiu prítomnosti aj nenávratne odplývajúcich minulých okamihov, ale aj básnikovho dvojitého domovského zázemia olomouckého a pražského a tiež českého priestoru v konfrontácii s talianskym, ktorý stvárnil napr. v knihe Benátskej iluminácie predchádzajúcej tomuto zväzku pokornej a tichej poézie.