Alena Wagnerová je známa ako orálna historička a publicistka, ako autorka biografií kultúrnych osobností a poviedok. Výnimočné miesto v jej tvorbe predstavuje novela Dvojitá kaplnka, pretože je intímnou spoveďou o detstve, dospievaní a zrení mladej ženy, pričom os rozprávania tvorí vzťah rodičov a detí.

Novela vyniká predovšetkým svojou intenzitou. Napriek tomu, že ide o introspektívnu prózu, o prúd vnútorných príhovorov, dialógov a spomienok hlavnej hrdinky, odohráva sa pred očami čitateľa skutočná dráma jedného života, alebo skôr jednej rodiny. Je o to pôsobivejšie, že väčšina z nás ho v určitej podobe a miere sama zažila. Rodina je pre deti miestom bezpečia a lásky, ale aj vzdoru, odporu a niekedy odcudzenia. Nároky a merítka, ktoré kladú rodičia na deti, bývajú často v nesúlade s tými, ktoré uplatňujú na seba; to však platí aj pre deti.

Pôsobivá próza Wagnerovej ústi v katarzii, ktorou je pochopenie, odpustenie a nájdenie cesty k sebe. A to nie ako fráza, ale ako do poslednej vety a slova prežité hľadanie. Zdanlivo aj tak banálne zistenie, že rodičia sú v prvom rade muž a žena, ľudia so všetkými slabosťami, oslovia vďaka umeleckej a ľudskej pravdivosti čitateľa s neobyčajnou silou.