Ecuador (1929) je cestovným denníkom muža, "ktorý nevie ani cestovať, ani si viesť denník". Maliar a básnik Henri Michaux (1899-1984) v ňom opisuje svoje putovanie po Andách, Ekvádore a brazílskom vnútrozemí až k ústiu rieky Amazonky. Tento prvý moderný cestopis je zmesou prísneho pozorovania a zmyslovo vypätej, až halucinogénnej poézie a prózy. V texte dochádza k neustálemu stretu vnútorného sveta cestovateľa s invazívnym vonkajším svetom. Neobyčajná živosť knihy je daná predovšetkým súbehom ochoty nechať sa cudzími miestami premeniť a skepsa, či je to stále ešte možné, čo v dôsledku vytvára akúsi dynamiku striedajúcich sa kontrastov. Sám Michaux, konštitúciou slabý, neduživý kardiak, vyhrocuje tieto kontrasty veľmi riskantnou plavbou po rieke Napo. Za tým všetkým sa ale skrýva túžba nahliadnuť svet tak ako nikto predtým.