Druhý český prezident Edvard Beneš je českou spoločnosťou počiatku 21. storočia nazeraný rozporuplne. Na jednej strane ich vnímam ako pokračovateľ predstáv TG Masaryka, jeho politiky československého štátu ako stredu Európy medzi Východom a Západom, na druhej strane však v posledných rokoch prevažuje jeho negatívne hodnotenie za jeho kontroverzné kroky spojené s Mníchovom roku 1938, s postojmi počas druhej svetovej vojny , predovšetkým v jeho otvorení cesty pre nerovnú spoluprácu so ZSSR, ktorá vo svojich dôsledkoch viedla k obmedzeniu demokracie, av neposlednom rade s Benešovým prístupom k riešeniu februárovej krízy roku 1948. V českom povedomí tak Edvard Beneš vystupuje ako európsky politik, ktorý svojimi postojmi otváral ČSR nové politické obzory. Spolu s tým sa ale stále viac objavujú názory, že v kľúčových okamihoch sklamal a že jeho činy viedli k erózii demokracie v rokoch 1938-1948. Všetky tieto otázky na pozadí európskej i domácej politiky skúma popredný francúzsky bohemista Antoine Mares. Vo svojej knihe zvolil príkladný biografický prístup, ktorý odhaľuje Edvarda Beneša nielen ako praktického politika, ale aj ako sociologicky uvažujúceho teoretika. Prednosťou Maresovej knihy je odstup, ktorý ako francúzsky historik voči československému prezidentovi uplatňuje, nadhľad nad nacionálne ponímanými problémami. Kontroverzie súčasnej českej historiografie sú mu cudzie. Na miesto schém ponúka svojbytný pohľad, ukotvený v dobových prameňoch, ktorý mu vo svojom dôsledku umožnil spísať vskutku originálnu biografiu druhého československého prezidenta.

Vydanie knihy podporil Francúzsky inštitút v Prahe.