Vo svojej druhej zbierke Milan Šťastný obhliada hranicu medzi dedinou a mestom. Idyla, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je zmierlivo prijímané velebné tragično presahujúce obyčajného človeka, kontrastuje s nepokojom, ktorý na seba rád berie masku osudovosti, ale ako výsledok nudy a vnútornej prázdnoty nepresiahne limit panelového bytu. Vôľa žiť v pokore av súlade s prírodnými cyklami a na druhej strane rezignácia, zmierenie sa s vlastnou neschopnosťou a nenaplnené prežívanie je napokon príznačný rozpor tejto i všetkých minulých čias. Básnik svoje prchanie medzi oboma vnútornými i vonkajšími priestormi zaznamenáva s nadhľadom a kladie si otázky, kadiaľ vedie ich predel a aký je ostrý.

Autor Milan Šťastný (*22. 9. 1973) žije v Dobroslaviciach na Opavsku. Absolvoval Strednú odbornú školu strojársku (odbor manažment strojárstva) v Kopřivnici. Pracuje v Knižnici mesta Ostravy ako prevádzkový technik. Publikoval poéziu a prózy v časopisoch Tvar, Hosť, Weles, Psie víno, Literárne noviny, Protimluv, Alternativa Nova, v zborníku literárnej skupiny Apeiron nazvanom Hrdzavá ryba stvorenia (vlastným nákladom 2000) av antológiách Cestou (Weles 2004), . diel (Dybbuk 2007) a Tos prehnal, miláčik (Listen 2009). Vydal zbierky poézie V horúčke blúznenia (Kultúrne zariadenie mesta Valašského Meziříčí 2001) a Drobné bolesti (BBart 2001) a poviedky Kľud a súvaha (Kniha Zlín 2010).