O Pepsonovej tretej básnickej zbierke nechajme porozprávať osobu najpovolanejšej, spisovateľa a herca Divadla Járu Cimrmana Milona Čepelku: „Autor stále túži po láske a dáva sa jej zraňovať, vie však, že bolesť zúrodňuje. A stále naliehavejšie vidia, aký je svet plný klamu, krutosti, pretvárky. A proti nim plný snov. Rozpor s rozporom. Keď odhalí a pomenuje jeden, sú hneď na obzore ďalšie. Ale tak je to a tak to byť má. Cesty za pravdou sú tŕnisté a pravda je tajomná a vzdialená, či už ju hľadáme v iných, alebo v sebe. Pýtal sa ma, či to alebo ono slovo nie je snáď nadnesené. Je život naozaj tou najkrajšou vojnou? Myslím si, že áno. A nemám nič proti vznešeným pojmom, ak sú prežité. Som mu vďačný, že vie vzájomne prevracať banalitu a bahnalitu. Že hľadá harmóniu v hormónii, lúku má v lete včeliakú a počuje ruže volajúce na Slnečného boha "Uvádzaš nás do rozpukov!", bez našťastia rozoznáva, či za to ďakujú, alebo sa sťažujú. Asi oboje. Pretože krása je vo viacznačnosti, nie v istote. Hoci nikdy nesmieme prehliadnuť, že v stopách milovanej ženy rastú a kvitnú vlhšie maky. Rovnako otázka, ak je na Mesiaci aj samota ľahšia, je legitímna. A hoci dnes ľudia nejdú veršom oproti, platí tiež, že s každou básňou sme Ti, Bože, bližšie. Vráťte sa prosím, listujte ako prvýkrát pekne od začiatku, nájdite si znova tu vyznačené slová, ba celé vety, som presvedčený, že vyzbrojení takto zvýšenou pozornosťou priestorekému básnikovi na konci knižky zo srdca poďakujete.“