Miroslav Fišmeister (*1976) je moravský básnik s množstvom básnických knižiek na svojom literárnom konte. Deklaruje sa aj ako "amatérsky prírodovedec". Žiadne vyskokoškolské štúdiá nedokončil, ako by sa riadil múdrou radou Bohuslava Reynka, ktorý takto za opustenie školských duchamorien pochválil svojho času iného básnika (ktorého kritické stati a eseje vyšli tiež v nakladateľstve Vetus Via, pod názvom Stratené kura9) - Karla Prepelica. Písanie Miroslava Fišmeistera je zvláštnym spôsobom citlivé a bezbranné, s intuitívnymi záchvevami skutočnej poézie, ktorá dokáže "ničoho nežiadať", "nikam neísť", po ničom dychtivo neprahnúť, len počúvať a ľahkým perom, samozrejmým ako mávnutie motýlí . Je plachá, vnútorná, dôverná a ústretová k čistému videniu detí a Božích bláznov, ktorí akoby jediní vedeli, kto ich poslal, čo vlastne v tom svete praktickosti a vyprahnutého "rozumu" skutočne robiť, čím naozaj žiť. Knižka Farba času je žltá rozhodne predstavuje pre našu "jazykovú oblasť" jeden z vydarených pokusov o dôsledný súbor haiku.