Prežil som to. To vám môžem povedať pokojne vopred, aj keď si nie som istý, či ten zvyšok života ešte k niečomu bude. Zdroje energie na Zemi dochádzali oveľa väčšou rýchlosťou, než s akou pracovali vedecké tímy na vymýšľaní úplne nových. Pritom to bolo od začiatku také jednoduché... Preniesť všetok civilizovaný svet aj s celou jeho ekonomikou do virtuálu. Počítače generujúce virtuálny svet totiž spotrebujú miliardu krát menej energie ako ten reálny. Úplne geniálne. Napriek tomu v reáli musel zostať aspoň niekto, kto by ho udržoval v prevádzke a kto by sa o týchto "udržovačov" staral. Som jedným z nich. Žijem na deviatom poschodí opustenej administratívnej budovy a mám ho celé pre seba. Všetky budovy v centre sú opustené, pretože deväťdesiatdeväť percent ľudí sedí doma v obytných štvrťoch na perifériách, takmer non-stop pripojených na virtuál. A všetko vážne krásne fungovalo, kým mi začalo pripadať, že ten ich hlúpy virtuál sa začína nejako divne prelínať s reálom. Presakovať. Niekde najskôr bola chyba. Ale čo s tým môžete robiť... Ja som si zaobstaral glock. Lenže - ako sa ukázalo - to chcelo skôr niečo oveľa razantnejšie. Napríklad vagón plastickej trhaviny. Samostatný román.