Petr Maděra (1970) nepretržite pracuje na snímaní reality, kútov so starými šnúrami, prachu, skiel domových dverí, dna záchodovej misy, dna hrnca: to všetko je potrebné odobrať, rozkresliť, opatriť štítkom, podrobiť pokusu, načrtnúť paralely a tak - svet je laborka a básnik manický laborant, nevie, že je štedrý deň, nevie, kedy skončiť, nerobí bodku.