Básnický debut Vojtecha Baránka pracuje s lyrickými a často atemporálnymi výňatkami z každodenných situácií, ktorými autor zachytáva skryté a často netušené drámy všedných situácií a dní. Autorov básnický svet je surový a tvrdý, videný akoby „zdola“ – z miest, kde sa vyskytujú ľudia na okraji spoločnosti i jej záujmu. Protagonisti autorových básní sú často obyčajní ľudia žijúci na sídliskách, notnú časť knihy však prestupujú reflexívne pasáže lyrického subjektu, v ktorých sa ľudia buď mihnú, alebo v ňom zanechajú bolestnú stopu. Básne majú tiež blízko k filozofovaniu bez akéhokoľvek nihilistického manierizmu - nájdeme v nich nepriamo vyrieknuté otázky týkajúce sa života, smrti či zmyslu životných hodnôt.