Najnovšia autorkina zbierka prináša, ako sme u nej zvyknutí, krehko pôsobiacu poéziu, ktorej výrazová úspornosť pripomína miniatúry nie nepodobné japonským haikám. Napriek svojmu neveľkému rozsahu si však verše, obsahujúce prenikavé postrehy zo sveta okolo nás a hlboko sa zamýšľajúce nad krásou i tragičnosťou osudov jednotlivcov i celej planéty, zachovávajú značnú mieru originálnej obraznosti, charakteristické prepojením konkrétneho a abstraktného. Básniarčina poézia nehýri nápadnými vonkajšími efektmi, je však výrazná svojou myšlienkovou aj citovou hĺbkou. Na zdanlivo pokojnom pozadí všednodennosti vibruje silné existenciálne napätie a úzkosť, ale aj naliehavosť, dokazujúca dávnu premisu o umení, kam radíme ako poéziu, tak aj hudbu, ktorá je ďalšou autorkinou doménou. Podľa tejto premisy je nám umenie bytostne potrebné, pretože kultivuje naše srdce i nášho ducha, a tým aj všetko okolo nás.