Niekoľkovrstevný román vychádza z časti autorkiných spomienok, potom ale prechádza v širšej súvislosti, ktoré sa viažu k základným otázkam ľudského svedomia, ľudských prianí, túžby po uznaní či pocite bezmocnosti. Autorka dej rozdelila do štrnástich obrazov. Väčšina z nich je venovaná hlavnej protagonistke Mariane, ktorú sledujeme od útleho detstva až do doby jej starnutia, vždy zapojenú do siete pomerne komplikovaných, neraz až protirečiacich emocionálnych väzieb: najskôr s rodičmi a starými rodičmi, ktorí na seba vzali úlohu rodičov, neskôr s manželom Kornelom , priateľkami a nakoniec s dcérou Rút. Jednou z kľúčových tém v románe je téma postavenia ženy v rámci súčasnej rodiny, téma ženského osudu v spoločnosti, kde stále pretrváva patriarchálne myslenie, a to aj u vzdelaných, moderných mužov. Výrazným motívom, ktorý v románe graduje, je motív hudby ako spôsob seba/prežívania, seba/poznávania, komunikácie i spôsobu bytia. Poetickú a občas aj melancholickú atmosféru umocňuje štrnásť ilustrácií bratislavskej výtvarníčky moravského pôvodu Kvetoslavy Fuliérovej.