V próze by človek poéziu nehľadal. Je rovnako nepravdepodobná, ako už trochu dlhoročný básnik, šplhajúci v Ostrave po odkvapovej rúre do podkrovnej izbičky sexi doktorky. Napriek tomu sú obe tieto skutočnosti v novom románe Miroslava Stoniša už po prečítaní niekoľkých strán reálne, akčné a životaschopné. Aspoň pre čitateľov, oceňujúcich bohatosť imaginácie dejových peripetií a iskru Nezvalovských metafor, tak spestrujúcich saturáciu nášho všedného života.
Vytvárať a formovať poéziu v próze je Stonišovou osobitou špecializáciou. Ak ju nechal vykvitnúť na ostravskom úhore, sú jej kvety o to viac prekvapivo farebné. Je to snáď tiež prvýkrát, čo sa Stodolní ulice objavuje nie v krimi správach, ale v krásnej próze. Osobitý a unikátny prístup k románovej forme, prvýkrát použitý v románe Paterek a pastierka laní a odmenený Cenou Knižného klubu, dotiahol teraz autor k dokonalosti.