Posledný a najrozsiahlejší román H. Hesseho sa stal epilógom a vyvrcholením celého jeho diela. Vyšiel v čase druhej svetovej vojny a "napriek odporne sa škeriacej skutočnosti" sa zaoberá Hesseho stálou témou: problémom duchovného života v modernej dobe. Román líči utopický budúci svet, v ktorom sa kultúrna elita uzavrie do vzdelaneckej provincie a pestuje vedenie aj kultúru ako hru. Táto hra však postráda kontakty so skutočným životom, bez ktorých stráca zmysel a bez ktorých nemôže existovať ani pravá duchovnosť.