Starý, chorý, osamelo žijúci architekt Johann Wenger si po úraze, ktorý ho uväzní v byte a upúta na invalidný vozík, trpko uvedomuje svoju bezmocnosť a závislosť na druhých. Oporou v jeho fyzickom, ale aj psychickom stave je mu mladý lekár Dr. Mailänder, s ktorým sa krátko predtým zoznámil a spriatelil, lekárova žena a šesťročná dcérka. Paralelne s vonkajším svetom sa ale Wenger oddáva aj niečomu, čo nazýva hrou s myšlienkami. V duchu si totiž vybavuje to, čo tvorí chrbticu jeho života: spomienky na detstvo a mladosť, na začiatky odbornej činnosti, na vzory a tiež znepokojujúce predstavy o budúcnosti sveta. Myšlienky a spomienky v duchu píše osobnostiam, ktoré ho formovali. A práve táto korešpondencia umožňuje čitateľovi nenásilne vplávať do života starého muža, ktorý nepozná sebaľútosť ani sentimentalitu.