Štvordielna básnická zbierka vnáša do pozoruhodného oblúka autorovej doterajšej tvorby akcent vesmírny, objektivizujúci, niekedy aj hymnický. Skorší experimentálny charakter Štolbovej lyriky ustupuje do druhého plánu, aby sa v prvom vyjavila poézia ako gejzír obrazov a metafor, nestrojených a nevykalkulovaných, prerážajúcich niekedy aj estetický kánon súčasnej básnickej produkcie. Dominantným motívom Hrebeňov je neprerušovaný pohyb, spojený s prieskumom lyrických i prozaických pevnín. Zobrazovaná skutočnosť nadobúda v Štolbových textoch charakter ostrovného útesu, ku ktorému básnik akoby pripláva po predchádzajúcom stroskotaní v morskej nekonečnosti. Po prehliadke brehov postupuje dovnútra pevniny, do vnútrozemia skutočného i fiktívneho ostrova existencie. Plastický obraz obnaženej a prázdnej pobrežnej krajiny sa premieňa a štruktúruje objavom labyrintického mesta, prienikom jeho zákutiami a scenériami. Autor v tejto zbierke vlastne prvýkrát vo svojom diele reflektuje Prahu ako svojrázne, hoci trochu bizarné miesto k životu, a rovnako ako impulz k ďalšiemu prenikaniu z jej stredu na perifériu, k onomu prazákladnému vesmírnemu priestoru, ktorý sa v jednotlivých číslach zbierky opakovane vracia. Knihu sprevádzajú Štolbove ilustrácie.