Zbierka poézie Pavly Melkovej je prepojená s autorskými denníkmi výtvarníka Michala Škodu. Autori nás spoločne vykonávajú cestou skrze obrazy vnímania prostredia nášho života. Prechádzame časom a priestorom každodennosti. Pocit, ktorý v nás prostredí vyvoláva, vytvára obraz v našej hlave. Nie je to už obraz reálneho miesta, ale zážitku z neho. Ten sa stáva súčasťou nášho vnútorného priestoru a spája sa s krajinou duše. Slová poézie sú obrazom, výtvarný obraz je poéziou. Ponúkajú nám jazyk prežívania miesta, jazyk prepojenia nášho vnútorného priestoru s ním, jazyk zákutia duše. Jeho čítanie i vytváranie prehlbuje citlivosť a schopnosť porozumenia okolitému svetu i sebe samým. A možno dokáže byť aj jazykom – lávkou dorozumenia človeka s človekom.