Pamäť s nami hrá svoje hry – a má v nich vždy navrch. Ponúka sa otázka: nežijeme vlastne iné životy, pretože si minulosť pamätáme zle? Stalo sa to predsa inak – ale to už nevieme, preznačila to pamäť aj všetko, čo nasledovalo. A čo niekedy nasledovalo práve preto, že sme si minulosť zapamätali zle. Zbierka o pasci pamäti, spomienke ako približnej mape času aj o "zlatej láske skratiek" a období covidu v básni Január je všivák mesiac. V záverečnej skladbe berie básniarka Ludwiga Wittgensteina za slovo a hrá s ním jeho jazykové hry a rozpletá rodinné podoby – jeho aj svoje vlastné.