Hrdiny románu sú štyria väzni, natlačení v úzkej podzemnej kobke ústrednej istanbulskej mučiarne. V prestávkach medzi mučením sa rozprávajú príbehy o Istanbule, desať príbehov počas desiatich dní. Podobne ako hrdinovia Dekameronu utekajú pred epidémiou moru, utekajú väzni svojimi príbehmi a snami pred svojim hrozným osudom a vypĺňajú. Anekdotické príbehy často podľa orientálnych vzorov, vyúsťujúce v hádanky, sa prelínajú s neutešenou skutočnosťou podzemnej mučiarne. Zmučení väzni sa vžívajú do reálnych situácií vo vonkajšom svete, čo im na okamih umožňuje zabudnúť na vlastný neblahý údel.

Bolestné vyznanie lásky k Istanbulu v príbehoch štyroch väzňov, rozprávaných v prestávkach medzi mučením v podzemných celách pod mestom. Óda na bolesť, v ktorej sa stretáva Dostojevskij s Dekameronom.

John Ralston Saul, bývalý prezident PEN International (Kanada)

Istanbul, Istanbul je jedným z najlepších príkladov mestskej filozofie. Burhan Sönmez je mestský rozprávač. Má v zásobe sny, príbehy a rozprávky. "Spýtali sa Popolušky, prečo sa zamilovala do princa," píše. "Rozprávka mi neurčila iný osud, hovorí Popoluška." Ale my vieme, že iný osud je možný. A iný Istanbul tiež.

Serap Çakir, Literárny magazín Varlik (Turecko)

Sönmezove slová si podmaňujú svet.

ADNK Kronos (Taliansko)

Burhan Sönmez pôsobí ako nesmelý filozof s odhodlaním, ktoré triešti kameň.

Igiaba Scego, Corriere Delle Migrazioni (Taliansko)

Vydanie knihy podporilo Ministerstvo kultúry a turistiky Tureckej republiky.