Stretnúť sa s Jánom Antonínom Baťom musel byť naozaj zážitok. Dnes už môže sotva kto povedať, že mal to šťastie. Svojrázny Hradišťan, snáď trochu hrmotný ale hudobne zdatný a vždy zábavný spoločník, ktorý necestoval inak, než s ťahacou harmonikou, opustil republiku, aby sa do nej už po vojne nevrátil. Mohol by - ale len v úlohe obžalovaného v procese za velezradu, ktorej sa nedopustil. A z ktorej bol očistený, až keď už nebol na svete. V tejto knihe sa dozvieme, čo tomu predchádzalo: od vraždy obuvníka, s ktorou začal celý príbeh Baťov, cez učňovské roky u nevlastného brata Tomáša, až k stretnutiam s lordom Runcimanom, Edvardom Benešom, ale aj G?ringom, ale ďalšími politikmi rozhodujúcimi o Československu. Až potom začal aj v Amerike budovať nový Zlín. Nakoniec však šiel z jednej emigrácie do druhej av Brazílii začal znova, už tretíkrát. A keď to s topánkami nevyšlo, pustil sa do kolonizácie pralesa, ktorý osídlil tisíckami migrantov. Až koniec života strávil súbojom so synovcom, ktorý sa až po toľkých rokoch prihlásil o kľúče k baťovskému kráľovstvu po otcovi. Kniha je skoro rukoväťou jeho života a okrem doteraz nepublikovaných fotografií i jeho vlastných statí prináša aj dokumenty, pre ktoré bol odsudzovaný: povestný plán na presídlenie republiky do Patagónie či listy, ktoré si nevymieňal len s bratom, ale aj spolupracovníkmi. Kníh o Jánovi už vzniklo viac, často je až ťažké sa v nich vyznať. Táto ide niekedy aj naprieč zužívaným uzanciám. Je cestou, ako ho naozaj spoznať a možno si ho aj zamilovať – napriek úlohe, do ktorej sa dostal, akokoľvek niekedy aj vlastnou vinou.