Už poldruha storočia fascinuje Jana Eyrová čitateľky aj čitateľov a znalci si dodnes lámu hlavu, prečo je toto dielo také obľúbené. Ako to už býva u kníh, ktoré zostávajú stále živé, musí príbeh obsahovať niečo viac, než len nečakané zvraty romantických epizód a dramatické prvky gotického románu. Čas odvial upätosť viktoriánskej epochy a utíšil škandálnosť správania a názorov neviazanej hrdinky, na ktorej obranu spisovateľka napísala: „Nepleťme si konvenciu s morálkou!” Kráľovná Viktória bola napokon knihou priam nadšená. Tajomstvo veľkej a široko obľúbenej literatúry sa nedá definovať, ale niečo nám generácia nadšených čitateľov predsa len prezradí. Uvedomujeme si, že čítame vymyslený príbeh, pritom ale cítime, že hlas rozprávačky je podivuhodne skutočný, emócie sú naozajstné a udalosti výbušné. Preto zápas nezdolnej a statočnej hrdinky s jej neľudskou opatrovníčkou, krutými podmienkami v internátnej škole as tuhým sociálnym poriadkom pôsobí tak mocne. Prezrádza autorkinu vlastnú skúsenosť, zážitok šikanovaného dievčaťa po strate rodičov. A nemajme autorke za zlé, že v jej veľkom epickom príbehu láska prekoná kruté protivenstvá, nepriazeň osudu i tiaž strašného tajomstva. „Myslíte si snáď, pán Rochester, že keď som chudobná, nenápadná a bezvýznamná, že nemám dušu ani srdce?“