Jaromír Matoušek o svojej básnickej prvotine hovorí: „Básne sú výberom z tvorby rokov 2004 až 2005. Tieto dva roky som písal pravidelne jednu za týždeň. Vždy v piatok. Víkend nič. V pondelok sa mi pravidelne začínal objavovať na hrudi ťažko definovateľný slabý tlak. Musel som vykonať akúsi diferenciálnu diagnózu, či sa jedná o neurózu, zamilovanosť alebo tvorbu.Moje básnenie somatizovalo.V stredu som mával pocit, že vonkajší svet sa mi nepríjemne prelamuje do tela.Vo štvrtok večer bývalo pravidlom, že som mal v mysli prvý verš "V piatok skoro ráno som sadol k počítaču, napísal ten prvý verš ak nemu takmer bez opráv pripísal zvyšok básne. Do hodiny mne bol jasný názov. Zvyšok dňa som býval nepoužiteľný. Dnes je mi jasné, že písaním básničiek som sa vyhýbal povinnostiam. Akým "Je moje tajomstvo. Ľudia, ktorí v niektorých básňach vystupujú, sú konkrétne. Spoznali by sa okamžite. Vzájomne sme to spolu nemali jednoduché. Vždy som si prial mať knižné vydanie svojich básní. Nikdy som pre to nič neudelil" al. Tento rok nastala šťastná zhoda okolností a ja som musel v zásade prekonať iba svoju hanbu. V tom mi pomohli moja partnerka Anna, Miloň Čepelka ako láskavý recenzent a nakladateľ Josef "Pepson" Snetivý."