Súborným vydaním troch noviel Jozefa Kocúrka (1909–1933) z rokov 1926 a 1927, ktoré boli dostupné len v podobe bibliofílie, alebo vyšli iba časopisecky, sa viac-menej završuje dlhoročné bádanie a vydávanie Kocúrkovho diela. Všetky tri texty spadajú do autorovej tvorby „pred“ jeho známejšími – a dodajme, že už vydanými – novelami a romanmi (oi Srdce, Žena, Zapadlí vlastenci 1932), a dopĺňajú tak Kocúrkovej denníkové záznamy a poviedkovú tvorbu z druhej polovice dvadsiatych rokov . Nájdeme tu pre autora typické rysy aj obsesie s prvkami často ešte chlapčensky naivnými. Je ale nutné si vždy uvedomovať, že v čase vzniku všetkých troch próz bolo Kocúrkovi sedemnásť rokov. Nesmierne nadaný spisovateľ, umierajúci na tuberkulózu vo „wolkerovských“ 24 rokoch, absorboval veľmi rýchlo avantgardnú poetiku a doslova vychrlil množstvo textov idúcich ruka v ruke s dobovým najmodernejším umením. Evidentné sú vplyvy expresionizmu a poetizmu, ako je očarenie mestom, často bizarné erotika, podivuhodný exotizmus, ale aj výrazné motívy sociálne as nimi spojené miestami až podivne vyšinutá brutalita a výstrednosť jedincov. Kocúrkovou smolou a prekliatím bolo dlhodobé zabúdanie a regionalizmus, takže jeho dielo bolo známe len málo. K objavovaniu Kocúrika dochádza od šesťdesiatych rokov a trvá vlastne dodnes. Trojica textov je tlačená z dochovaných strojopisov (ed. Michal Jareš) a doplnená štúdiou Jaromíra Typlta.