Básnická zbierka Jepičej krásky je pohľadom autora na svoj život prešpikovaný druhými životmi, v ktorých vidí onú poéziu, ktorá je všade okolo nás, avšak je často nevnímaná. Je aj v tých „hovnoch namazaných na chleba, pretože on im to nezožral…“ (Marián).
V knihe je ponúkaná zrozumiteľná poézia. Napriek tomu však majú texty vysoký poetický náboj, prepracované obrazivo. Autor ponúka ostré videnie, zmysel pre detail, schopnosť zvýznamniť zdanlivo banálne javy, čím povyšuje život za hranicu všedna, pretože všetko vlastne neexistuje. Aj to skryté a všadeprítomné erotično je tu potvrdením neustále sa obnovujúcej tvorivej sily človeka.
Napriek všetkým odhaleniam ľudských slabostí či nerestí je spôsob hodnotenia veľmi láskavý, spoluprežívajúci a solidárny.