Tento druhý diel je zároveň dielom záverečným. Je dejovo nezávislý na diele prvom a možno ho teda čítať ako samostatnú publikáciu. Prevažná časť knihy sa odohráva v Peru, tá menšia patrí ceste cez Ekvádor a Kolumbiu. Aj tento diel varuje budúcich cestovateľov pred nebezpečnými miestami a porovnáva turistické miesta s miestami neznámymi a zabúdanými. Okrem iného sa tu dozviete trebárs aj to, ako sa dá dostať na Machu Picchu zadarmo napríklad z Čiech, aký následok môže mať uhryznutie netopierom, kedy sa vám z tela môže vykľuť chrobák a čo s vami môžu urobiť indiáni, ak si myslia, že ste volador, teda ten, ktorý prilieta zabíjať indiánmi a brať im ich orgány. Táto kniha sa ani tak nesnaží čitateľov poučiť, ako ho skôr pobaviť a potešiť. Pobaviť ho legráckami s kamarátmi a príhodami s domorodcami. Potešiť ho tým, že sa stále dajú nájsť miesta, kam civilizácia až tak úplne neprenikla a že sa dá ešte prežiť mnoho dobrodružných príhod. Ale hlavne sa snaží dať nádej. Nádej, že dobrí ľudia ešte žijú, že s dobrými kamarátmi sa dajú prekonať mnohé ťažké chvíľky a že aj po päťdesiatke môžete stretnúť svoju osudovú lásku. A že cez všetku špinu sveta, nám tam niekde hore, tá malá iskrička nádeje stále svieti.