Príbeh o pátraní po zmiznutej autorovej sestre, ktorá sa zapojila do aktivít proti vojenskému režimu v Brazílii, bola unesená a zavraždená. Román sa radí medzi tzv. literatúru svedectva. Brazílsky spisovateľ, novinár a politológ B. Kucinski (nar. 1937) otvára vo svojej románovej prvotine z roku 2011 traumu, s ktorou sa brazílska spoločnosť doteraz nevyrovnala: otázku ľudí, ktorí z politických dôvodov zmizli počas obdobia vojenskej diktatúry vládnucej v rokoch 1964 a ktorých osud je aj niekoľko desaťročí potom stále neznámy. Román vychádza zo skutočnej udalosti z apríla 1974, kedy boli z politických dôvodov unesení a neskôr zavraždení autorovho o päť rokov mladšia sestra Ana Rosa Kucinski Silva, učiteľka chémie na Saopaulskej univerzite, a jej manžel. Obaja boli členmi ozbrojenej ľavicovej protivládnej guerillovej organizácie Národnooslobodzovacej aliancie. Hlavný hrdina príbehu, označovaný ako K., poľský Žid, ktorý utiekol v roku 1933 z Európy pred nacizmom, pátra po svojej dcére a jej osude a pri svojich márnych pokusoch vyznať sa v absurdnom labyrinte štátnej moci zaznamenáva paralely medzi režimom vojenským a nacistickým.