Naozaj je nutné vydávať ďalšiu knihu o postave dokonale „vyťaženej“ – faktograficky, umelecky – ako je rímsky cisár a český kráľ etc., Karol IV.? Za posledných päťdesiat rokov vznikli v českom prostredí o tejto historickej figure minimálne dve vysoko kvalitné monografie, od Jiřího Speváčka (1979, nakl. Sloboda) a Františka Kavky (1998, nakl. Argo), a ďalej nespočet dielčích prác skúmajúcich cisára zo všetkých možných uhlov . Karol a jeho doba boli popísaní a analyzovaní vo vzťahu k sebaprezentácii (životopis Vita Caroli je ukážkový príklad cisárovho dokonalého PR), mysticizmu, politickému a životnému pragmatizmu (tu sa otvoril veľký priestor pre vývojových psychológov). Český knižný trh je navyše Karlom IV. presýtený, najmä v súvislosti s minuloročným výročím.

Z pestrej škály informácií vzniká mnohovrstevný obraz stredovekého panovníka skutočne európskeho formátu. Prínos Karlovej vlády pre Zem Koruny českej je viditeľný dodnes. Nejde len o veľkorysé rozšírenie Prahy založením Nového mesta, a ďalej založenie Karlštejna alebo Karlovej univerzity. Záujem veľkého panovníka sa napríklad sústredil aj na, v tom čase trochu chaotické, pestovanie vínnej révy. Roku 1358 bol vydaný Karlov vinársky mandát, vymedzujúci právny rámec vinárstva. Aj z tohto dôvodu sa medzi Čechmi (Morava sa v tejto oblasti vyvíjala svojbytne) označovanými za národ pivárov vždy našla významná skupina ctiteľov kvalitného (!) vína. Rovnako pevne ako vinárstvo bol založený v roku 1357 Karlov most, dodnes odolávajúci povodniam, vojnám, doprave a turistom. Niet divu, že v ankete o Najväčšieho Čecha zvíťazil práve cisár Karol, aj keď tak úplne Čech nebol. Medzi „českými“ přemyslovskými predkami nájdeme Štaufov, Arpádovcov i Rurikovcov, ale nemožno poprieť, že bez Českého kráľovstva, ako mocenskej základne, by bola cesta českého princa Václava, neskôr Karola, na rímsky trón oveľa zložitejšia, ak nie úplne vylúčená.

Kniha, ktorú pripravujeme, neprináša nové, senzačné odhalenie. Na druhej strane nejde ani o strohé zhrnutie dát, predkladané informácie sú rôznofarebné a nestále, ako sklíčka v Kaleidoskope. Stačí iný uhol, iný odraz svetla a obraz (doby aj historické postavy) sa mení. Tento prístup považujem za presnejší, často sa zabúda, že žiadna doba ani osoba nemá iba jediný rozmer.