Renata Pohorská vyštudovala bohemistiku s francúzštinou na Karlovej Univerzite, venovala sa aj prekladateľstvu a lexikografii, ale vlastné verše začala písať až neskôr. Zjavná filologická skúsenosť sa stretáva s mladistvou citovosťou, pričom bohatý, vybrúsený, chvíľami archaický jazyk splýva v zvláštnom akorde s vnútornou spontaneitou. Ladenie prvých básní pozvoľna ustupuje formálnu invenciu a zvláštnemu humoru, ktorého predzvesťou sa stáva ľahko groteskná balada o Tonym na Výtoni s veršmi pádnymi skoro erbenovsky. V ďalších častiach sa drobná, ostro pointovaná lyrika strieda s nápaditými jazykovými hrami a poetickými hračkami, pri ktorých sa význam slov podriaďuje zvukomalebnosti. Vynaliezavé nádchy, prekvapivé asonancie, rytmus, v ktorom možno počuť ozveny dávnych pokusov s časomierou, dodávajú týmto textom magický ráz zariekavania či zaklínania. Vrcholom sú dômyselné foneticko-sémantické etudy, experimentálne hravé permutácie s ironickým podtónom, ktoré sa aj tu premieňajú na nečakane silné básnické obrazy. Zbierka je doplnená 6 farebnými grafikami Romana Bartoša.