Básnik av občianskom povolaní učiteľ vo Veľkom Týnci pri Olomouci Stanislav Denk (nar. 1962) subtílne a osobite rozvíja odkaz spirituálne ladenej tradície českej poézie. Zdá sa však, že si túto poetiku nevybral ako dekoratívny emblém, ale „vnútila“ sa mu sama pri básnickom putovaní po známych miestach (na ktoré však vstupujeme zakaždým iní). Denk si všíma „farebné všednosti“ vecí a dejov az nej sú potom doslova vytlčené verše v protikladných imagináciách (Most. Horiaci západ. / Do očí duší sa drápať. / Sypú sa a rachotia). V takej chvíli akoby už nešlo „o literatúru“. Oznámenie zostáva trochu zahalené tak ako podstata každej viery, ktorá sa tiež u neho krehko hlási o slovo (Úsmev. Puklina cesty. / Prašné zo pomsty / topánkam. Kľakajúcim pred prahom). Ide o vydarený neskorý debut, ktorého poetika síce nedrží "prst na tepe doby", ale zaujme svojou sústredenosťou a vnútornou skutočnosťou.