Monografia Bohumila Jirouška sa venuje významnému českému historikovi z prvej polovice 20. storočia - Karlovi Stloukalovi (1887-1957). Dnes sa väčšinou jeho meno vybaví predovšetkým historikom, ktorí sa zaoberajú česko-vatikánskymi vzťahmi v minulosti, pápežskou politikou 16. a 17. storočia, prípadne pomocnými historickými vedami. Asi je to menej, než by si prial sám Karol Stloukal, na druhú stranu je dodnes pripomínaný a citovaný v zahraničných textoch k pápežským nunciatúram, vo výkladoch pápežskej politiky prelomu 16. a 17. storočia - teda oveľa viac, než po takmer šesťdesiatich rokoch od smrti a po zhruba osemdesiatich rokoch od vzniku jeho základných textov možno reálne očakávať. Jeho plány a realita sa stretávali len niekedy, hocičo zhatili premeny veľkej politiky, s ktorou sa stretával oveľa viac ako iní. Len málo historikov prežilo celú prvú svetovú vojnu v armáde, jeho neskorší politický angažmán, jeho oddanosť prvej Československej republike, to všetko bralo čas a silu. Karel Stloukal sledoval tep doby, niekedy ho ovplyvňoval, usiloval sa o jeho zmeny, inokedy mal tendenciu zmenám skôr brániť - aj preto sa často angažoval ako novinár, preto mal blízko k slobodomurárom. Jeho edícia k česko-vatikánskym vzťahom či k riegrovskej problematike preveril čas a patrí k základnému fondu českej historiografie.