Román Keď sme boli sirotami patria k vrcholným dielam britského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Kazua Ishigura. Autor tu v mnohom nadväzuje na svoje predchádzajúce štyri prózy, v ktorých skúma neistý vzťah človeka k prežitej skutočnosti a jeho večnú náchylnosť k sebaklamu. Tentokrát tak robí skrz spomienky a osudy Christophera Banksa, ktorý potom, čo sa stane slávnym detektívom, napne všetky svoje sily, aby vyriešil prípad svojich rodičov, ktorí bez stopy zmizli v čase jeho detstva prežitom v čínskej Šanghaji. Román sa geograficky pohybuje medzi Ďalekým východom a Londýnom v čase pred druhou svetovou vojnou a zdá sa, že v ňom nejde o nič menšie ako o záchranu sveta pred zlom, ktoré ho má čoskoro pohltiť. Je však taktiež možné, že realita tohto sveta, už Ishiguro zobrazuje optikou archetypu geniálneho súkromného detektíva, nakoniec bude úplne iná. Autor prostredníctvom odkazov ku klasickým britským autorom, k zlatému veku anglickej detektívky či Kafkovým románom vytvára na prvý pohľad ishigurovsky nenápadnú, ale čitateľsky vzrušujúcu fikciu, ktorá mu podprahovo kladie tie najzákladnejšie otázky týkajúce sa pamäte, histórie a mechanizmov, ktorými si tvoríme príbeh.