Mesto Kinolandia, ktoré vzniklo a žije len pre filmové umenie, predstavuje utopický alternatívny obraz budúceho sveta. Z diaľky pripomína bizarnú syntézu svetových metropol zoskupených na jednom mieste. Jeho obyvatelia žijú v zvláštnom lenivom bezčasí nikdy nekončiacej nedele, vládne tam zdanlivá pohoda a optimizmus. Falošný svet, ktorý má fungovať ako náhrada toho skutočného, predstavuje podivný lunapark, v ktorom sa neustále všetci pachtia za vzrušujúcimi zážitkami, a pritom prepadajú nekonečnej nude. Absolútna zábava sa paradoxne mení na absolútnu nudu. Milostné vzťahy sú povrchné, deformované. V celom dielom sa neustále mieša skutočnosť s fikciou a predel medzi reálnym a „umelým“ svetom je nezreteľný.

Autentické veci sa musia nahradiť falošnými náhradkami, pretože všetko pravdivé je pre film nezaujímavé a nudné.

Sernova polemika medzi odlišnými možnosťami umeleckého vyjadrenia literatúry a filmu a ich účinkom sa úzko dotýka súčasnej reality. Sme zahlcovaní náhodnými, chaotickými fragmentárnymi obrazmi, prostredníctvom ktorých vnímame svet a ktoré nás vrhajú do podivnej pseudoreality médií. Tá šíri posadnutosť kultom mladosti, umelej krásy. Autor šalebný svet zábavy a povyšovania novodobých mýtov spojených s vizuálnou kultúrou do roviny mýtov kolektívnych nemilosrdne demytizoval a zgrotesknil.

Ramón Gómez de la Serna (1888-1963) bol jednou z najvýraznejších osobností medzivojnovej avantgardy v Španielsku. Po vypuknutí španielskej občianskej vojny v roku 1936 sa uchýlil do Buenos Aires, kde strávil zvyšok života.

Serna je autorom rozsiahleho diela, ktoré zahŕňa väčšinu existujúcich žánrov (s výnimkou poézie) a ďalšie ťažko zaraditeľné literárne formy.