V rozsiahlej autobiografickej próze Klika bola vysoko opisuje básnik, meteorológ a tulák Roman Szpuk časť svojho života, strávenú najmä v lesoch Šumavy. Predstavuje sa ako vnímavý pozorovateľ obyčajných, a pritom fascinujúcich detailov, ktoré zostávajú ostatnými neobjavené. Bohatým a hutným jazykom približuje svet medzi rastlinami a zvieratami, ktorý je väčšine ľudí vzdialený. Zároveň však žije vo všednej realite, otvorene opisuje návštevy chorej matky a starých ľudí pripútaných na lôžka. Stretáva sa s tulákmi, samotármi a bláznami, modlí sa, spí vonku, prechádza lesom za každého počasia. V jeho autentických denníkových záznamoch znovu ožíva tradície romantikov, pútnikov, hľadačov a rozervancov. Text plynie slobodne ako Szpukova milované oblaky a jer prekladaný krátkymi básňami - haiku. Knihu dopĺňajú autorove fotografie, zhotovené vlastnoručne vyrobenou camerou obscurou. Roman Szpuk sa do širšieho povedomia dostal aj ako jeden zo šumavských samotárov v knihe Aleša Palána Radšej zošalieť v divočine (2018).