Koniec jesene (Deireadh an Fhoghair, 1979) je pokladaný za vôbec najlepší román napísaný v škótskej gaelčine v dvadsiatom storočí. Odohráva sa počas jedného dňa a noci v odľahlej časti odľahlého ostrova, ktorý nápadne pripomína autorov rodný Lewis. Tvoria ho rozhovory a spomienky troch starých priateľov, ktorí žijú prostým životom v mieste, odkiaľ už všetci ostatní odišli alebo zomreli. V románe je viditeľný silný vplyv európskeho modernizmu, najmä Becketta a Joyce, ktorý sa pretína s odkazmi na starobylú gaelskú literatúru a kultúru. Hoci román pojednáva o sklonku ľudského života av širšom slova zmysle aj o konci tradičného života v gaelsky hovoriacich komunitách, vyznačuje sa veľkým zmyslom pre humor. Chystané české vydanie je vôbec prvým prevodom tohto zásadného diela škótskej literatúry do cudzieho jazyka a tiež prvým priamym prekladom gaelskej prózy do slovenčiny.

Najlepší román napísaný v škótskej gaelčine v dvadsiatom storočí.