Autor vychádza z meditatívnej línie českej modernej poézie a snaží sa nadviazať na tradíciu Jozefa Hory. Pocity, ku ktorým sa Krivánek stále vracia, sú v jeho prípade zakódované v zmysle ľudskej existencie: aj preto tu často nachádzame vykorenenosť, existenciálnu problematiku i túžbu po životnom zakotvení.