Poézia Karola Miloty je jedným z najpodivuhodnejších básnických labyrintov, ktoré u nás nájdeme. Milota nie je básnikom pre každého. Jeho poézia nie je ľahko dostupná: kladie značný odpor ako rozumu, tak citu. Môže nás pohltiť a nepustiť, rovnako ako nás niekedy nemusí vôbec prijať – točí sa v špirálach mnohohlasných významov, v aliteráciách a eufóniách, ktoré sa niekedy samy stratia v sebe. Hra prestáva byť zábavou a stáva sa nudným tkáčskym stavom, všetko je podriadené štruktúre, ktorá sa stáva zaumnou a bežnému čitateľovi neprístupnou…