Autorka Falošnej Parížanky nás opäť vedie k silnej osobnej spovedi. Je to spoveď ženy, ktorá sa obracia nielen k sebe, ale otvára sa aj ženám ostatným, aby ich inšpirovala v tom, čo mnoho z nich prežíva, ale z nejakých dôvodov sa o tom bojí hovoriť. Je to vzťah muža so ženou, kde si žena musí brániť tie posledné miesta svojej slobody a pritom sa snažiť, aby to všetko negatívne neovplyvnilo malé dieťa.