Osudy niektorých českých básnikov sú dobrodružnejšie ako hociktoré akčné filmy. K tým naozaj pozoruhodným patrí aj životný príbeh zabudnutého Jána Tumlíra... Ťažko by si u neho našiel zakolísanie hlasu, prezrádzajúce nejaké slzy. Prirovnal by som ho k chladnému, tvrdému chirurgovi, ktorý skalpelom rozumu kaleného trpkými skúsenosťami vykonáva vivisekciu súčasnosti a vie vopred, že nájde v jej útrobách horké nič. (…) Je zrejme názoru, že do brutálneho sveta patrí brutálna, nezhýčkaná poézia. Tumlierova poézia si žiada zvýšenú pozornosť, musí byť skôr čítaná ako počúvaná.