Rafał Wojaczek patrí medzi najvýznamnejších poľských básnikov 20. storočia, ktorého texty v českom prostredí vychádzali už v samizdate v 80. rokoch, a to predovšetkým vďaka Jánovi Antonínu Pitínskemu a Václavovi Burianovi. Narodil sa 6. decembra 1945 v sliezskom mestečku Mikołów a zomrel veľmi mlado v noci z 10. na 11. mája 1971 vo Vroclavi. Trpel závislosťou na alkohole a depresívnymi stavmi, próza Sanatórium je inšpirovaná básnikovou hospitalizáciou na psychiatrii. Svoj život ukončil dobrovoľne predávkovaním na lieky.
V roku 1999 natočil režisér Lech Majewski celovečerný čiernobiely film Wojaczek, ktorý je inšpirovaný poéziou, životom a smrťou Rafała Wojaczka. Titulnú úlohu v ňom stvárnil poľský básnik Krzysztof Siwczyk.

Do práce na súčasnom reprezentatívnom knižnom výbore z Wojaczkovej poézie, ktorého editorom je básnik Norbert Holub, sa zapojilo celkom trinásť prekladateľov a prekladateliek: okrem už spomínaných mien JA Pitínskeho, N. Holuba a V. Buriana to sú ďalej Ján Faber, Soňa Filipová, Viola Fischerová, Janusz Klimsza, Jakub Kostelník, Radek Malý, Soňa Pokorná, Vít Slíva, Bogdan Trojak a Miroslav Zelinský. Kniha obsahuje prierez celou Wojaczkovou básnickou tvorbou, od jeho knižného debutu Sezóna (1969), ktorý mal veľký ohlas u čitateľov i kritiky, nasledujúce zbierky Iná rozprávka (1970) až po posmrtne vydané, na vydanie básnikom samotným pripravené knihy Ktorý nebol Nedokončená križiacka výprava (1972). Zaradené boli tiež básne z konvolutu textov Zvyšok krvi (1999), obsahujúce predovšetkým poéziu z pozostalosti.
Súčasťou výboru je aj obrazový sprievod a štúdie o Wojaczkovej tvorbe.