Semináre o kundalinej joge, ktoré predniesol Carl Gustav Jung v zürišskom Psychologickom klube v roku 1932, sa všeobecne považujú za míľnik v psychologickom chápaní východného myslenia a symbolických transformácií vnútornej skúsenosti. Jung našiel v kundalinej joge model pre vývojové fázy vyššieho vedomia a jej symboliku interpretoval z pohľadu individuačného procesu. Sonu Shamdasani, redaktor tohto zväzku, vyšiel v ústrety záujmu novej generácie o alternatívne náboženstvo a psychologický výskum a spojil pôvodné prednášky s diskusiami účastníkov, ktoré na nich nadväzovali. Súčasný čitateľ tak má možnosť bližšie spoznať onú fascináciu, ktorú mnohí intelektuáli v predvojnovej Európe zažívali pri stretnutí s východnou spiritualitou, ktorá sa im odhaľovala s každým novým prekladom jogických a tantrických textov. Shamdasani zrekonštruoval semináre na základe novo objavených dokumentov av úvode sa pokúsil vysvetliť, prečo Jung považoval pochopenie východného myslenia za kľúčový prvok ďalšieho rozvoja západnej psychológie. Zároveň obracia pozornosť na niektoré významné otázky, ktoré sa vtierali do mysle nielen Jungovi, ale aj účastníkom jeho seminárov: Aký je vzťah medzi východnými náboženskými školami a západnou psychoterapiou? Existuje spojitosť medzi ezoterickými duchovnými tradíciami a spontánnymi osobnými zážitkami? Ako môžu symboly kundalinej jogy osvetliť stavy, ktoré diagnostikujeme ako psychózy? Tieto otázky neboli dôležité len v 30. rokoch minulého storočia, ale ako autor zdôrazňuje, sú relevantné aj pre čitateľov na začiatku nového tisícročia. Tento zväzok taktiež ponúka nový materiál z Jungových nemeckých seminárov, súbežné prednášky indológa Wilhelma Hauera, ilustrácie čakier a klasický preklad tantrického diela Šatčakranirúpana z pera Johna Woodroffa