"Pokúšam sa o krehkú chôdzu medzi otvorenosťou a zahalenosťou," charakterizovala svoju poéziu v nedávnom rozhovore Tereza Šustková (nar. 1991). A táto veta dobre prilieha aj k tretej zbierke básniarky, ktorá citlivo a osobito rozvíja bohatú tradíciu našej spirituálnej lyriky. Erbovým motívom, ktorý dal názov jednému z oddielov i celej knihe, je kútnica, kútna plachta, ktorá kedysi oddeľovala šestonedieľky od okolitého sveta. Nové básne sa tak celkom prirodzene dotýkajú (nielen) ženskej existencie, nie sú však akcentované vyslovene angažovane. Perspektíva je všeľudská; takto ideme na svet, toto je náš údel a naša podstata a nič na tom nezmení vytesňovanie či naopak banalizácia. Krehký motív skrytosti a oddelenosti prestupuje celé jej dielo. Čo všetko je zasunuté "za" či "pod" pomyselnou plachtou? Dá sa nájsť kotva cez ťarchu? Aj všetko to odmietnuté, ponížené, nepríťažlivé, malé, pokrivené, zastrčené do kúta môže byť sčítané a oslávené v poézii ticha a cudnosti. V poézii nádeje a rýdzeho prežívania.