Tri doposiaľ nevydané texty spisovateľa a dramatika Mojmíra Drvotu obsahujú súbor Labyrint krátkych reflexií ľudského správania a prírodných javov a dve novely.
Obe preberajú zdanlivo absurdný problém, ktorý však postavám vedúcim dialóg slúži ako obyčajná zámienka na to, aby pri stále hlbšom ponore k jeho podstate zároveň odhaľovali ľudský údel.
Drvota vo svojich textoch vždy rád provokuje, či porušovaním tradičných lineárnych postupov alebo štýlom a náročnosťou textu. Autor vie, že absolútne zásadné je nielen potreba nachádzať odpovede, ale aj otázky, a neváha vedľa seba stavať racionalitu a iracionalitu.
Jeho svet je vždy pevne vystavaný, úplne ojedinelý a predchnutý iróniou, ale nie je povrchný.
Vo svojom pohľade si Drvota vytvára odstup a nachádza sa akoby mimo dobro a zlo, mimo času a času.