Geniálna básniřka Ono no Komači, žijúca v 9. storočí pri japonskom cisárskom dvore, kde poézia patrila k nezastupiteľným prostriedkom vyjadrujúcim medziľudské vzťahy vo verejnom i najsúkromnejšom živote, priťahuje už viac ako tisíc rokov pozornosť historikov, literárnych bádateľov a predovšetkým umelcov poéziou inšpirovala k ich vlastným dielam.
Jej príbehu sa o niekoľko storočí neskôr ujali aj herec, principál, dramatik-libretista Kan'ami a jeho syn – herec, básnik a dramatik Zeami. Práve oni sa zaslúžili o rozvoj stredovekého scénického umenia – divadla sarugaku, neskôr nazývaného nó. Pani Komači, postava z ďalekej minulosti, ich zaujala natoľko, že o nej napísali celkom päť hier, v ktorých básniřka vystupuje v niekoľkých podobách: nielen ako mladá dvorná dáma uznávaná pre svoju krásu a básnické umenie, ale aj ako chudobná zúbožená starená alebo dokonca jej duch v podobe vidieckej ženy. Súborne sa pätici týchto hier hovorí Komačimono a na javiskách divadla nó sú uvádzané dodnes.
Ich prebásnenie sa ujala popredná česká japanologička Zdenka Švarcová, ktorá popri hlbokej vedeckej erudicii, s ktorou píše úvodnú štúdiu venovanú širšiemu časopriestorovému kontextu aj zasvätené výklady a komentáre k jednotlivým hrám, dokáže vyjadriť emocionálnu hĺbku. , ako by povedal iný vynikajúci japanológ Antonín Líman, slovenčinou, ktorá strháva čitateľa k ojedinelému zážitku z poézie - dobou vzniku tak vzdialenej, a predsa nášmu cíteniu tak blízke.