Genialita je vždy záhada. V čom spočíva, kto ju prvýkrát takto označil a komu je dopriate byť géniom? Samozrejme málokomu. Prečo sa ale v určitých epochách vyskytuje genialita oveľa častejšie? Na konci 19. storočia sa vlastne nenašiel štátnik, vojvodca, priemyselný barón, učenec, umelec alebo boxer, ktorý by v určitom momente života nebol geniálny. Jeho genialitu bolo predsa možné spoznať len podľa činu, ktorý vykonal, nespôsobila ju však látka, ktorú by sme mohli preukázať v mozgu. Vo svojom románe rozpráva Tilman Spengler, oscilujúci medzi realitou a básňou, virtuózne a nesmierne zábavne príbeh posadnutého vedca Vogta hľadajúceho stopy geniality a objasňuje, kde zostal "Leninov mozog".