Výbor z poézie poprednej českej básničky Jany Štroblovej sleduje mimoriadne dlhú autorkinu cestu od prvotiny Plesnivec vydanej ešte za štúdií, a to v roku 1958, až ku zbierke Mesiac tak pochabo modrý z roku 2021. Zatiaľ čo prvé dve zbierky sú oslnené láskou, u dvoch sŕdc) je už toľko skepsa, že si dve básne z nej vybrala a nechala pre seba zhudobniť Hana Hegerová. Vydanie ďalšej zbierky (Torza, 1970) je do značnej miery reakciou na dobu od príchodu vojsk v roku 1968 až po Palachovu smrť, v náznakoch a básnických obrazoch natoľko výrazných, že sa vtedy dve dlhšie básne dostali do exilového štvrťročníka pre politiku a kultúru Svedectva, čo básniarke na dobrých desať rokov znemožnilo vydávať poéziu a dostať prácu vo svojom odbore. Jej verše však nikdy neboli a nie sú akokoľvek prvoplánovo politické, autorka všetky zážitky, city a pocity prenáša do roviny osobné a existenciálne, zbierka Spln, vydaná po nútenej odmlke roku 1980 je toho dokladom. Už sa tu tiež vyhraňujú niektoré tematické okruhy, ktoré sú charakteristické pre jej ďalšiu básnickú prácu - láska, smrť, Boh, živly, príroda, sen. Všetky tieto motívy sa s postupom času rozvíjajú, nadobúdajú naliehavosť a hĺbku – ako by autorka s každým návratom prehlbovala svoje vlastné stopy. Verše Jany Štroblovej boli inšpirujúce pre vznik a samotný výber fotografií Vojtecha Kemennyho, v knihe ich je publikovaných viac ako šesťdesiat. Motívy našiel v krajine jeho rodného západného Podbrdska, ktorému dominujú miesta ako Dobřív, Škorica a Mirošov. Na niekoľkých snímkach sa objavujú aj zabudnuté kúty Prahy alebo Vysoké Studnice na Vysočine. FOTOGRAFIE: Vojtech Kemenny